Na Slovensku vznikol Zväz odpadového priemyslu

Podnetom na založenie ZOP bola podľa neho skutočnosť, že Slovensko v súčasnosti patrí medzi zaostalé krajiny EÚ v oblasti spracovania odpadu. Preto hlavným poslaním ZOP je podpora modernizácie spracovania odpadu na Slovensku prostredníctvom aktivít v technickej a legislatívnej oblasti, v oblastiach medzinárodnej spolupráce, vzdelávania a osvety. "Naším cieľom nie je len upozorňovať na problémy, ale vytvorením širokej odbornej platformy zloženej z expertov v sektore prichádzať s riešeniami a ponúknuť Ministerstvu životného prostredia SR partnerstvo a dlhoročné skúsenosti," povedal Chovanec.

Na pomenovanie problematických oblastí a nedostatkov v slovenskom odpadovom hospodárstve prijali členovia deklaráciu ZOP. Podľa Chovanca má deklarácia sedem oblastí, ktoré najviac trápia odbornú verejnosť a majú alebo budú mať veľký vplyv na život obyvateľov SR. Chovanec upozorňuje, že na Slovensku v oblasti spracovania odpadov chýba základná infraštruktúra, akou sú napríklad zariadenia na spracovanie kuchynského biologického odpadu s dostatočnou kapacitou, zariadenia na spracovanie či už tekutých alebo tuhých nebezpečných odpadov, zariadenia na spracovanie vodárenských kalov, recyklačné linky.

Odhady ZOP hovoria, že vďaka dlhodobému zanedbávaniu oblasti spracovania odpadov má naša krajina investičný deficit na úrovni vyše jednej miliardy eur. "Opatrenia, ktoré sa dnes na zlepšenie stavu prijímajú, sú neúčinné, príliš jednostranné alebo žiadne. Najlepším príkladom je nakladanie s nebezpečným odpadom. Napriek tomu, že Slovensko za uplynulé desaťročie zaznamenalo nevídaný boom v oblasti priemyselnej výroby, ktorá produkuje aj nebezpečný odpad, nebolo postavené prakticky žiadne moderné zariadenie na jeho spracovanie," uviedol člen prezídia ZOP Peter Krasnec. Ako dodal, množstvo tohto odpadu sa ukladá len na špecializované skládky, ktorým sa postupne končí životnosť. Keďže nevznikajú nové moderné zariadenia, o niekoľko rokov zažijeme kritický nedostatok kapacít.